INSTITUTO DE
EDUCACIÓN SUPERIOR
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
Reconocido por Ley Nº 2574, con autonomía y rango
Universitario
LICENCIATURA
EN LENGUA GUARANI
Regional
Campo 9
Diseño
Metodológico
TEMA:
Ñe’epoty
ha purahéi apohára oikova kañyhápe Táva Campo 9 pe
Autora
Ana
González
Tutor:Lic.
Reimundo Cañete Cáceres
Dr Juan
E Estigarribia- –Paraguay
2013
Aguyje
Magmaváve tapicha oguerekóva uhéi pe kuaapýre
ha oñe’ᾶva ohohaĝua tenonde gotyo ha omone’ẽ ko togue haipýre ombojopoívo ko
tembiapo
Aguyje
tenonderaite Ñandejarápe ome’ẽ haguére
cheve arandu akareñoi ha tesᾶi ajapo ha
amohu’ᾶ haĝua ko tembiapo
Avei
che sy ha ru ome’ẽ haguere ipytyvõ
ara ha ara ahupyty haĝua ko arandu ha
upekuévo katupyry oha’ᾶrõ’ỹre mba’eve hekovia oñe’ᾶháva ikatuháicha che ykere
amohu’ᾶ haĝua che mbo’epy jepeverõ ipohyi sapy’ante pe tape
Ndaikatui
opyta tapykuẽpe che membykuẽra ome’ẽva
iñepytyvõ imborayhu rupive ome’ẽ cheve mbarete aguata haĝua ha amoguahẽ haĝua
ko tape
Che
aguyje avei mbo’ekuaahára Reimundo Cañete che pytyvõva ohechuka haĝua pe tape
ha amohu’ᾶ haĝua che kuaápy.
Mandu’arᾶ
Ñandejara ha isýpe ome’ẽ
haguére cheve tesái ha arandu amohu’ᾶ haĝua kuapy.
Che sy ndaiporiveimarõ jepe
ojepytasõvakue cheykére chembosako’ivo aĩ haĝua ko ára kovápe katupyrykuéra apytépe.
Che ru ikuapypy rupi che
pytyvõ aguata haĝua ko tape
ére ha oiko haĝua chehégui
katupyry omoheñoi che akᾶme heta kuaápy
Che memby ha che
pehenguekuéra ome’ẽre cheve mbarete ha mborayhu aikotẽvéva amohu’ᾶ haĝua ko
mbo’epy
1.
Mba’ereguáva
Areguivéma areko che akᾶme temiandu tuichava
ndaikatuíva agueroñemi ajuhuséva tape
amboguata haĝua ko’a tapicha ojuhupeve pe pa’u ha’ekuéra omereceva oĩ haĝua
hikuái tekóve apytépe arandukápe térᾶ atyhápe.
Táva Campo 9 pe oĩ héta
ñe’ẽpápara ohaí ombopu ha opurahéikuaáva ijeheguiete ñande purahéi paraguai
Guaraníme ha Castellano pe
katupyrupópe upeichaverõ jepe oiko kañyhápe, ndaiporigui omyakᾶva
omyesᾶka haĝua hembiapokuéra
Che ha’e rupi purahéihára amomba’eguasueterei
ko’a tapicha rembiapo pe katupyry oguerekóva, temiandu ha akᾶreñoĩ orekóva omoĩ
haĝua ñe’ẽpoty ha purahéi apytepe, omomba’eguasujávo ñane retá kuaapy, ñande
reko yma ha ko’angagua.
Oiko haguᾶ che hegui mbo’ekuaahára aiporavo
ko’ᾶ tekove ha ahaí hembiapókuerakue, pe arandu orekóva oikumby ha oikumbyka
haĝua guaraní ñe’ẽme hemiandu ko arapyre hembiasakue avéi hekóve ,hogaygua ha pe tape
ogueroguatáva hikuái omongakuaáva ñemiháme kirito ome’ẽva chupekuéra jopóiramo
pe kuaápy.
Aipotagui
iñasaĩ yvyture oñemomba’eguasu ha
oñeñamindu’umi haĝua pe ha’ekuéra oñandúva,omyangekóiva chupekuéra ha oñeha’ᾶva
oikuaayka ñe’ẽpoty ha purahéi rupive
ohejavo marandu mitᾶkuña, mitᾶrusu opu’ᾶpyahúvape ĝuarᾶ ha maymaváve ohaihúva
ñande reko tee Paraguai haicha, upeichaverõjepe tekotẽve myakᾶhárakuéra
tavapeguakuéra iporᾶva’erᾶ ogueraha chupekuéra oĩhápe aty’i terᾶ atyguasúpe
vy’ahápe, katehápe ikatuhaguaicha omongakuaa ñandeve ñande kuaapy iokuaaykávo
moõguipa jaju ha moõpa jaha tetᾶhaicha ha áva haicha avéi
Ko tembiapo añe’ẽha’ᾶ ajapo ha amohu’ᾶ ikatu
haguaicha magmaváve Campo 9 guakuéra avéi ambue okaraygua ha tetᾶygua oikuaa
katupyry orekóva ko’ᾶ ñe’ẽpoty ha purahéiapohára, ikatuhaguaicha oñe’ẽme’ẽ
chupekuéra henda katupyry kuéra apytépe ,ha mburuvichakuéra renondépe osa’ỹre
peteĩ mbo’eháo oñembo’ehápe ko’ᾶ mba’e.Ko’ᾶ ha’e pe aranduka’aty oguerekóva
ijehéve heñoiguive ha upekuévo ojekuaa haĝua tava Campo9 orekóha ñe’epapára ha
purahéihára omombe’úva’ẽra ñandeve oikóva ha oikótava ombohorývo ñande apysa
tai , mba’epúpe ha puraheipópe.
2.
Apañuaĩ
Tava
Campo 9 pe oĩ heta ñe’ẽpapára ha opurahéihara oikóva kañyhápe
ndojekuaaichupekuéra ,mba’eichapa
aipytyvõta ikatu haĝuaicha
ojeikuaa hembiapokuéra, avéi okakuaa
haĝua katupyrykuéra apytépe ikuaapy rupive.
3.
Hupytyrᾶ
Tava
Campo 9 guakuéra toikuaa oĩ ha ñe’ẽpoty apohára ha puraheihára ko yvyvo’ípe
oikóva ñemiháme. Katu mburuvichakuéra tomysai
yvytúre hembiapokuérakue aranduka pukoe, térᾶ oñembosako’ihápe vy’arᾶ, katehápe katupyrykuéra pa’ume, ambue
ojekuahaĝuame ko’a tapicha
marangatu oñemomba’eguasu ha oñeme’ẽhaĝua chupekuéra henda tavápe ha
opaváve renondépe
4-
Jehupytyrᾶ
4.1
Jehupytyvoirᾶeta
Tojekuaa’ toñehendu oĩha ñe’ẽpapára ha purahéiha tava Campo 9 pe
4.2 Jehupytyvoirᾶite
ü Tojehecha
mba’eichaitépa ojehai ñe’epoty ha purahéihára ohechauka haĝua hemiandu ha
ikatupyry
ü Tojehecha
mba’eichaitépa ojehai ñe’ẽpoty ha purahéi
ü Ñambyaty
hembiapokuérakue ha toiko chugui aranduka
ü Toñemyasai tojakuaa opaváve henda rupi
ü Ñamomba’eguasu
katupyry orekóva ko’a ñe’ẽpapára ha
purahéihára
ü Ñamomba’eguasu
jopói ome’ẽva chupekuéra Kirito
5.
Mo’ambueha
ü Oĩ
ohaíva hemiandu ñe’ẽpaparakuéra
ü Oikotéve
avei ha’ekuéra ñepytyvõre osẽ porᾶ
haĝua hembiapokuéra
ü Ikatu
oi mburubicha oñangarekóva ko’a mba’ere
ü Hembiapokuéra rupive
ikatu jaikuaa oikóva tavápe
ha’ekuéra ohecha háicha
ü Mbovy
omomba’eguasúva hembiapokuéra
6. Marco
Teórico
6.1. BIBLIOGRAFIA DISPONIBLE
Hay
bibliografía respectivas para la elaboración de este trabajo; son numerosas las
referencias literarias en cuanto a los materiales de apoyo de aulas mismo en el
área de lengua y literatura (7º,8º,9º,1º,2º,3º, C), que servirían de suficiente
marco teórico, también en especifico la utilización de Diccionario Guaraní
Español, Jorge Antonio Guash,
Consulta
directa con los poetas e intérpretes que están ocultos
Portafolio
de evidencia de lo escrito; P C c/acceso a www. (Internet)
6.2.
ÁMBITO DE INVESTIGACIÓN
Para
este trabajo se buscará compilar producciones de los poetas e intérprete en
forma oral y escrita en distintos y formas, además con asignación de algunas
obras para una posible posterior
publicación. Estos trabajos serán realizados en congruencias a las referencias
literarias a ser analizada que serán los soportes teórico del trabajos según
las formas, estructura y características
de las producciones escritas correspondientes del contextos.
6.3 TIPOS DE
INVESTIGACIÓN
Diferentes
tipos de investigación se puede aplicar en este trabajo : como habrá una
producción textual la investigación será descriptiva y narrativa de diferente
fuentes; también se hora una investigación bibliográfica y las consultas
directas servirán como trabajo de campo o experiencias practicas recogidas en
diversos contextos, además se recurrirá a entrevistas, diálogos y visitas de
páginas Web/s.
Es
una finalidad de estos trabajos presentar en forma tesis y una posible
publicación de una antología poética de las producciones de los alumnos, al
concluir este interesante Curso de Licenciatura de Lengua Guaraní como forma de
capacitación y formación académica, formal y continua.
Crispin
Brites Candia
Karai Crispin Brites Candia
heñoi “Villa del Rosario”-pe, tenda
hérava Puerto del Rosario yvyvo San Pedro ryepype isy Juliana Candia Arse ha
itua Crispin Brites (poeta suruku’a)
ipehẽnguekuéra Juan Lucas, Verenice Beatriz ,Teofila Gladis, Segunda Verenice
, Isac Gabriel
Ha’e
michi’ietépe itúa ojopoi isygui ha ha’e opyta itúa ñangarekópe ,ova hikuai 8 de Rojas Cañada (Capiata) ha
itúa ojuaju jey ambue kuñakarai hérava Felicia Fernandes ha omongakuaa ko mitᾶmi
imembyroĝuaicha ha ohechauka chupe tape porᾶ oipykuiva’erᾶ ogueraha va’erᾶ
chupe ko óga oĩhápe ha ha’e
omomba’eguasu ko kuñakarai ome’ẽ haguére
chupe umi mba’eporaĩta ikatu’ỹva jajogua pirapirére ha omano’yva’eraᾶ márõnte
Upéi
ohekávo jeiko porᾶ ova jey hikuai táva
Pindoty Lago Ypoa rembe’ype (Nueva Italia) upéi ova jey Táva Calle Segundape upépe oñepyrὔ oike
mbo’ehaópe itujaveva oĩva Nueva Italiape
hérava mbo’ehao Alemán upéi ojejapo mbo’ehao pyahu upe téva ha’eva Mbo’ehao
Estanislao Sanabria ha upépe ojapópa imbo’epy primario upéi ova jey Santísima
Trinidadpe( Asunción)upépe oike mbo’ehao Nº 19pe República Oriental del Uruguai
imbo’eharakue ha’e mbo’ehára Aide
Antunez de Vallovera
Upéi
ohasa Paraguaýpe mbo’ehao General Díazpe
imbo’eharakue ha’e Marciana Alvarenga ha upe peve oho mbo’ehaópe
Ojere
jey táva Nueva Italiape ha upéi oho cuartélpe oguerekoroĝuare papokõi ary (17) comando de ingeniería nº
2 general Genes osẽ upégui tenonderᾶ
iñirunguéra apytégui heko porᾶgui ary
peteĩsu porundysa poteĩpa pokõi ha poapýpe(1967- 1968)
Ojapopa
rire ikuartel opyta omba’apo Paraguaýpe ha oñembokatupyry oguenohẽ hağua
ta’anga (fotografía)ko’ağaite peve ojapo péva pe tembiapo avei omba’apo
yvyráre, oñe’ẽ avei pukoépe ojapo
programa radial oñepyru ojapo programa política pukoe comunérope Paraguaýpe
avei pukoe Nacionalpe itúa el poeta suruku’andive upérire ha’e ojapojey programa folklórico paraguayo omombaretévo
ñande purahéi ñanemba’eteetéva upei ova tava campo 9 pe upepe ojapo programa pukoe La
Voz Del Estepe hérava ka’aguy ñe’ẽ kyryi
pokõi ára jave uperire ojapo pukoe Centenariópe oñehepyme’ẽ
rire ko puko’e opyta héra tajy upepe ha’e ojapo jey iprograma folklórico
Avei
oñe’ẽ pukoe Difusora Ka’aguasu de
Coronel Oviedo oho karapeguápe upepe
omba’apo mbohapy pukoépe
Karai
crispin omenda peteĩ kuñatai hérava Maria Celina González ha heñoi chugui
mbohapy mita kuña hérava Rosaura
tenondegua ,mbytere Elvia teresa , ha Griselda ipahague
Michi
guive ha’e ojapo ñe’ẽpoty porᾶ , porᾶ ha oñemomba’eguasu imbo’ehara ha iñirὔnguera
apyteépe ojapo imbo’eharápe ituápe , isýpe ha ko nande rekohápe(naturaleza)
karapeguápe ojapo ha
omyakᾶ peteĩ aty ñanemba’e ombopu ha opurahéiva (en la década de los 80) hérava “Los Zorzales Triunfadores de Karapeguá”
hay’ojoyvype Gonzáles Figueredo, Emérito
Gonzáles en primera voz, y Sabino Figueredo en segunda voz, inirὔnguẽra arpa Félix Guerrero, acordeón Lucio M.
Coronel, bajo Virino Ramírez omotenonde
Crispin Britez Candia ojapo hikuai
8 grabaciones sello ARP, pe ĝuarᾶ peteĩ
sello Pájaro Campana avei sello
Elio de don Evelio Valdez.
Omyakᾶ
avei Los Zorzales Triunfadores de Campo 9 ojapo hendivekuéra 2 grabaciones sello Eliope, hay’ojoyvýpe Gonzáles Sala. En
la Primera voz Dionisio Gonzáles,
Leonardo Gonzáles, y segunda voz Bernardo Sala. , arpa Dionisio Sala,
acordeón Víctor Gonzáles, dirección general de Crispin Britez Candia upeva upe
terare ojapo grabación hay’ojoyvype los hermanitos Román Torres en
aquel entonces Gerónimo Román Torres en primera voz, segunda voz Juan Sixto
Román Torres, los Zorzales Triunfadores de Campo 9 con el dúo Mitᾶ’i de Suerte,
upéicha oguenohẽ disco Elio ary1994.pe
Ko
ára kovápe ha’e peteĩ capellán peteĩ
pohanoharendápe hérava “Vida Sana” barrio la fortunape upepe ha’e omoñembo’e onemoñe’ẽ magmaváve ᾶoĝuahẽvape pohanohára rendápe
upeicha avei oho oparurupi ojapo pea pe tembiapo ha akóinte avéi ohai
ñe’ẽpoty ha purahéi
Oho
mombýry mbyry paraguai ryepýre hikuái ha
katu omombarete chupekuéra jepopete ha jeguerohory mamo oho hagui
oguerúva ñe’ẽpoty apohára ramo ohasa peteĩsu
hembiapókue ,umiva apytépe ojegrava irὔndýpa purahéi opaváve atyndie
Oñeme’ẽ
chupe héta jopoi opaváve mbo’ehaógui ñe’ẽpoty apoháramo ha oñemomba’eguasu
hembiapokue opaváve mbo’ehaópe ha
opaváve táva oho hague rupi 1993 guive
oñepyrὔ ojapo kiritópe ĝuarᾶ ohekavo pe pytu’ὔ ñamonovóve
jaguerekótava ndojapovei ñe’ẽpoty
ndaha’eva Ñandejárape ĝuarᾶ
Upeguive
ko’aĝa peve oguereko 60 purahéi kiritope ĝuarᾶ umiva apytégui( 14) ma ojegrava
Ko’agaite
péve ojapo ñe’ẽpoty ñyrõ rehegua jeiko porᾶ, joayhu, anguirὔ ha opaváve mba’epe ñanemoguahẽva’erᾶ Ñandejára renondépe ita’yráicha térᾶ
itajyráicha ha avéi ojapo ko’aĝa peve ta’anga ñeguenohe ha oñe’ẽ peteĩ programa
cristiano hérava Manantial de Vida oñehendúva pukoe San Jorge arakõi ha arapoteĩ jave 12 ha
14 aravo ha arakõime katu 7:00h 8:00h
A mi Italia
Canción
de aves , canción de auras Nueva Italia nde rerami
Y
gran sonido de mi guitarra pytũmbypávo tande aho’i
Su
agreste llanto muestra mis ojos che ka’arurõ umi mombyry
Nueva
Italia cual un espejo opa che kepe pomyataidy
Fresquita
sombra donde acunaba Barrio San Pedro che rekoha
Y
Santa Rosa la perfumada che reinamíva tapyi renda
Oh
San Francisco a ti te canto amigoitegui henyhete
San
Blas adornan olor encanto morena tierna
porᾶ meme
Sutil
fragancia en mi memoria peicha reikóva ne pindoty
Solo
Tacuara gloria de gloria Nueva Italia che saimbyhy
Siempre
del este viene la brisa hyakuᾶ asýva la guavira
El
sol luciente baila de risa jukytyguava
resapeha
Flor
primavera miel de mi pluma mainumbymicha
rombojere
Virgen
cautiva fiera de luna ko’ẽsatĩme tajesape
Como
saludo de un bohemio che puraheipe romboyvoty
Nueva
Italia la de mi sueño nemba’erᾶva peicha hoky
Kuña
historia
Apurahéimita
peẽme aipota pejapysaka
Peteĩ kuña historia peva cierto ojepasa
Año
seis mese avisita ni una vez iproblema’ýre
aguerahamavoi un dia
ndorahasái roikovai’ýre
la pochykuepe ndahuvichai
una veminteke toñe’ẽ
dos vese ha oñe’ẽ rangue opyvoi oimehapete
mbarakaja ohovapete henonderᾶ
rupi otoparo
ha la che hopo ojagarraro
ogueraha ipo renyhe
cheke ani aha mamove ha’e
demás ideconfiada
caserora mante amachata
hakate’ỹ ndaje cherehe
he’i ndaipori avavéte cheve
ko’a rupi che rayhúva
eju ere cheve ajapo’ỹva che
roheja va’erᾶ katuete
dos año entero aaguanta che mandu’agui yma guarere
avisitarõ guare ijykere mamo oho hápe che reraha
ha upei ou he’i epyta
eñatende cheve che membýre
aĝa hasẽro okupeguýre
embovy’a cheve aju aja
TOMAS GONZALEZ
No hay comentarios:
Publicar un comentario