lunes, 4 de noviembre de 2013

INSTITUTO DE EDUCACIÓN SUPERIOR
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
Reconocido por  Ley Nº 2574, con autonomía y rango Universitario

LICENCIATURA EN LENGUA GUARANI
Regional Campo 9
Diseño Metodológico
TEMA:
Ñe’epoty ha purahéi apohára oikova kañyhápe Táva Campo 9 pe
Autora
Ana González
Tutor:Lic. Reimundo Cañete Cáceres
Dr  Juan  E  Estigarribia- –Paraguay
2013




Aguyje
  Magmaváve tapicha oguerekóva uhéi pe kuaapýre ha oñe’ᾶva ohohaĝua tenonde gotyo ha omone’ẽ ko togue haipýre ombojopoívo ko tembiapo
Aguyje tenonderaite Ñandejarápe  ome’ẽ haguére cheve arandu  akareñoi ha tesᾶi ajapo ha amohu’ᾶ haĝua ko tembiapo
Avei che sy ha ru ome’ẽ haguere ipytyvõ ara ha ara  ahupyty haĝua ko arandu ha upekuévo katupyry oha’ᾶrõ’ỹre mba’eve hekovia oñe’ᾶháva ikatuháicha che ykere amohu’ᾶ haĝua che mbo’epy jepeverõ ipohyi sapy’ante  pe tape
Ndaikatui opyta tapykuẽpe che membykuẽra ome’va iñepytyvõ imborayhu rupive ome’ẽ cheve mbarete aguata haĝua ha amoguahẽ haĝua ko tape
Che aguyje avei mbo’ekuaahára Reimundo Cañete che pytyvõva ohechuka haĝua pe tape ha amohu’ᾶ haĝua che kuaápy.

Mandu’arᾶ
Ñandejara ha isýpe ome’ẽ haguére cheve tesái ha arandu amohu’ᾶ haĝua kuapy.
Che sy ndaiporiveimarõ jepe ojepytasõvakue cheykére chembosako’ivo aĩ  haĝua ko ára kovápe katupyrykuéra apytépe.
Che ru ikuapypy rupi che pytyvõ aguata haĝua ko tape
ére ha oiko haĝua chehégui katupyry omoheñoi che akᾶme heta kuaápy
Che memby ha che pehenguekuéra ome’ẽre cheve mbarete ha mborayhu aikotẽvéva amohu’ᾶ haĝua ko mbo’epy

1.    Mba’ereguáva

Areguivéma areko che akᾶme temiandu tuichava ndaikatuíva agueroñemi ajuhuséva  tape amboguata haĝua ko’a tapicha ojuhupeve pe pa’u ha’ekuéra omereceva oĩ haĝua hikuái tekóve apytépe arandukápe térᾶ atyhápe.
Táva Campo 9 pe oĩ  héta  ñe’ẽpápara ohaí ombopu ha opurahéikuaáva ijeheguiete ñande purahéi  paraguai  Guaraníme ha Castellano pe  katupyrupópe  upeichaverõ  jepe oiko kañyhápe, ndaiporigui omyakᾶva omyesᾶka haĝua hembiapokuéra
Che ha’e rupi purahéihára amomba’eguasueterei ko’a tapicha rembiapo pe katupyry oguerekóva, temiandu ha akᾶreñoĩ orekóva omoĩ haĝua ñe’ẽpoty ha purahéi apytepe, omomba’eguasujávo ñane retá kuaapy, ñande reko yma ha ko’angagua.
Oiko haguᾶ che hegui mbo’ekuaahára aiporavo ko’ᾶ tekove ha ahaí hembiapókuerakue, pe arandu orekóva oikumby ha oikumbyka haĝua guaraní ñe’ẽme hemiandu ko arapyre hembiasakue  avéi hekóve ,hogaygua ha pe tape ogueroguatáva hikuái omongakuaáva ñemiháme kirito ome’ẽva chupekuéra jopóiramo pe kuaápy.
Aipotagui  iñasaĩ  yvyture oñemomba’eguasu ha oñeñamindu’umi haĝua pe ha’ekuéra oñandúva,omyangekóiva chupekuéra ha oñeha’ᾶva oikuaayka  ñe’ẽpoty ha purahéi rupive ohejavo marandu mitᾶkuña, mitᾶrusu opu’ᾶpyahúvape ĝuarᾶ ha maymaváve ohaihúva ñande reko tee Paraguai haicha, upeichaverõjepe tekotẽve myakᾶhárakuéra tavapeguakuéra iporᾶva’erᾶ ogueraha chupekuéra oĩhápe aty’i terᾶ atyguasúpe vy’ahápe, katehápe ikatuhaguaicha omongakuaa ñandeve ñande kuaapy iokuaaykávo moõguipa jaju ha moõpa jaha tetᾶhaicha ha áva haicha avéi
Ko tembiapo añe’ẽha’ᾶ ajapo ha amohu’ᾶ ikatu haguaicha magmaváve Campo 9 guakuéra avéi ambue okaraygua ha tetᾶygua oikuaa katupyry orekóva ko’ᾶ ñe’ẽpoty ha purahéiapohára, ikatuhaguaicha oñe’ẽme’ẽ chupekuéra henda katupyry kuéra apytépe ,ha mburuvichakuéra renondépe osa’ỹre peteĩ mbo’eháo oñembo’ehápe ko’ᾶ mba’e.Ko’ᾶ ha’e pe aranduka’aty oguerekóva ijehéve heñoiguive ha upekuévo ojekuaa haĝua tava Campo9 orekóha ñe’epapára ha purahéihára omombe’úva’ẽra ñandeve oikóva ha oikótava ombohorývo ñande apysa tai , mba’epúpe ha puraheipópe.




2.    Apañuaĩ
Tava Campo 9 pe oĩ heta ñe’ẽpapára ha opurahéihara oikóva kañyhápe ndojekuaaichupekuéra ,mba’eichapa   aipytyvõta  ikatu haĝuaicha ojeikuaa hembiapokuéra,  avéi okakuaa haĝua katupyrykuéra apytépe ikuaapy rupive.
3.    Hupytyrᾶ
Tava Campo 9 guakuéra toikuaa oĩ ha ñe’ẽpoty apohára ha puraheihára ko yvyvo’ípe oikóva ñemiháme. Katu mburuvichakuéra tomysai   yvytúre hembiapokuérakue aranduka pukoe, térᾶ oñembosako’ihápe  vy’arᾶ, katehápe katupyrykuéra pa’ume, ambue ojekuahaĝuame ko’a tapicha  marangatu  oñemomba’eguasu  ha oñeme’ẽhaĝua chupekuéra henda tavápe ha opaváve renondépe
4-   Jehupytyrᾶ
4.1  Jehupytyvoirᾶeta
Tojekuaa’  toñehendu oĩha ñe’ẽpapára ha purahéiha  tava Campo 9 pe
4.2 Jehupytyvoirᾶite
ü  Tojehecha mba’eichaitépa ojehai ñe’epoty ha purahéihára ohechauka haĝua hemiandu ha ikatupyry
ü  Tojehecha mba’eichaitépa ojehai ñe’ẽpoty ha purahéi
ü  Ñambyaty hembiapokuérakue ha toiko chugui aranduka
ü  Toñemyasai  tojakuaa opaváve henda rupi
ü  Ñamomba’eguasu katupyry orekóva  ko’a ñe’ẽpapára ha purahéihára
ü  Ñamomba’eguasu jopói ome’ẽva chupekuéra Kirito
5.  Mo’ambueha
ü  Oĩ ohaíva hemiandu ñe’ẽpaparakuéra
ü  Oikotéve avei  ha’ekuéra ñepytyvõre osẽ  porᾶ  haĝua hembiapokuéra
ü  Ikatu oi mburubicha oñangarekóva ko’a mba’ere
ü  Hembiapokuéra  rupive  ikatu  jaikuaa oikóva tavápe ha’ekuéra ohecha háicha
ü  Mbovy omomba’eguasúva hembiapokuéra
6. Marco  Teórico
6.1. BIBLIOGRAFIA  DISPONIBLE
Hay bibliografía respectivas para la elaboración de este trabajo; son numerosas las referencias literarias en cuanto a los materiales de apoyo de aulas mismo en el área de lengua y literatura (7º,8º,9º,1º,2º,3º, C), que servirían de suficiente marco teórico, también en especifico la utilización de Diccionario Guaraní Español, Jorge Antonio Guash,
Consulta directa con los poetas e intérpretes que están ocultos
Portafolio de evidencia de lo escrito; P C c/acceso a www. (Internet)




6.2. ÁMBITO  DE   INVESTIGACIÓN
Para este trabajo se buscará compilar producciones de los poetas e intérprete en forma oral y escrita en distintos y formas, además con asignación de algunas obras  para una posible posterior publicación. Estos trabajos serán realizados en congruencias a las referencias literarias a ser analizada que serán los soportes teórico del trabajos según las  formas, estructura y características de las producciones escritas correspondientes del contextos.
6.3 TIPOS  DE  INVESTIGACIÓN
Diferentes tipos de investigación se puede aplicar en este trabajo : como habrá una producción textual la investigación será descriptiva y narrativa de diferente fuentes; también se hora una investigación bibliográfica y las consultas directas servirán como trabajo de campo o experiencias practicas recogidas en diversos contextos, además se recurrirá a entrevistas, diálogos y visitas de páginas Web/s.
Es una finalidad de estos trabajos presentar en forma tesis y una posible publicación de una antología poética de las producciones de los alumnos, al concluir este interesante Curso de Licenciatura de Lengua Guaraní como forma de capacitación y formación académica, formal y continua.
Crispin Brites Candia
Karai Crispin Brites Candia heñoi “Villa del Rosario”-pe,  tenda hérava Puerto del Rosario yvyvo San Pedro ryepype isy Juliana Candia Arse ha itua Crispin Brites (poeta suruku’a)  ipehẽnguekuéra Juan Lucas, Verenice Beatriz ,Teofila Gladis, Segunda Verenice , Isac  Gabriel
Ha’e michi’ietépe itúa ojopoi isygui ha ha’e opyta itúa ñangarekópe  ,ova hikuai 8 de Rojas Cañada (Capiata) ha itúa ojuaju jey ambue kuñakarai hérava Felicia Fernandes ha omongakuaa ko mitᾶmi imembyroĝuaicha ha ohechauka chupe tape porᾶ oipykuiva’erᾶ ogueraha va’erᾶ chupe ko óga oĩhápe  ha ha’e omomba’eguasu ko kuñakarai  ome’ẽ haguére chupe umi mba’eporaĩta ikatu’ỹva jajogua pirapirére ha omano’yva’eraᾶ márõnte
Upéi ohekávo jeiko porᾶ ova jey hikuai táva  Pindoty Lago Ypoa rembe’ype (Nueva Italia) upéi ova jey  Táva Calle Segundape upépe oñepyrὔ oike mbo’ehaópe  itujaveva oĩva Nueva Italiape hérava mbo’ehao Alemán upéi ojejapo mbo’ehao pyahu upe téva ha’eva Mbo’ehao Estanislao Sanabria ha upépe ojapópa imbo’epy primario upéi ova jey Santísima Trinidadpe( Asunción)upépe oike mbo’ehao Nº 19pe República Oriental del Uruguai imbo’eharakue ha’e mbo’ehára Aide  Antunez de Vallovera
Upéi ohasa Paraguaýpe  mbo’ehao General Díazpe imbo’eharakue ha’e Marciana Alvarenga ha upe peve oho mbo’ehaópe
Ojere jey táva Nueva Italiape ha upéi oho cuartélpe oguerekoroĝuare  papokõi ary (17) comando de ingeniería nº 2  general Genes osẽ upégui tenonderᾶ iñirunguéra apytégui heko porᾶgui  ary peteĩsu porundysa poteĩpa pokõi ha poapýpe(1967- 1968)
Ojapopa rire ikuartel opyta omba’apo Paraguaýpe ha oñembokatupyry oguenohẽ hağua ta’anga (fotografía)ko’ağaite peve ojapo péva pe tembiapo avei omba’apo yvyráre,  oñe’ẽ avei pukoépe ojapo programa radial oñepyru ojapo programa política pukoe comunérope Paraguaýpe avei pukoe Nacionalpe itúa el poeta suruku’andive upérire ha’e ojapojey  programa folklórico paraguayo omombaretévo ñande purahéi ñanemba’eteetéva  upei ova  tava campo 9 pe upepe ojapo programa pukoe La Voz Del Estepe hérava ka’aguy ñe’ẽ  kyryi pokõi  ára jave  uperire ojapo pukoe Centenariópe oñehepyme’ẽ rire ko puko’e opyta héra tajy upepe ha’e ojapo jey iprograma folklórico
Avei oñe’ẽ pukoe Difusora  Ka’aguasu de Coronel Oviedo  oho karapeguápe upepe omba’apo mbohapy pukoépe
Karai crispin omenda peteĩ kuñatai hérava Maria Celina González ha heñoi chugui mbohapy mita kuña hérava  Rosaura tenondegua ,mbytere Elvia teresa , ha Griselda ipahague
Michi guive ha’e ojapo ñe’ẽpoty porᾶ , porᾶ ha oñemomba’eguasu imbo’ehara ha iñirὔnguera apyteépe ojapo imbo’eharápe ituápe , isýpe ha ko nande rekohápe(naturaleza)
karapeguápe  ojapo ha  omyakᾶ  peteĩ  aty ñanemba’e ombopu ha opurahéiva   (en la década de los 80) hérava  “Los Zorzales Triunfadores de Karapeguá” hay’ojoyvype  Gonzáles Figueredo, Emérito Gonzáles en primera voz, y Sabino Figueredo en segunda voz, inirὔnguẽra  arpa Félix Guerrero, acordeón Lucio M. Coronel,  bajo Virino Ramírez  omotenonde  Crispin Britez Candia ojapo hikuai   8 grabaciones  sello ARP, pe ĝuarᾶ  peteĩ  sello Pájaro Campana  avei sello
Elio de don Evelio Valdez.
Omyakᾶ avei Los Zorzales Triunfadores de Campo 9 ojapo hendivekuéra  2 grabaciones   sello Eliope, hay’ojoyvýpe Gonzáles Sala. En la Primera voz Dionisio Gonzáles,  Leonardo Gonzáles, y segunda voz Bernardo Sala. , arpa Dionisio Sala, acordeón Víctor Gonzáles, dirección general de Crispin Britez Candia upeva upe terare ojapo  grabación  hay’ojoyvype los hermanitos Román Torres en aquel entonces Gerónimo Román Torres en primera voz, segunda voz Juan Sixto Román Torres, los Zorzales Triunfadores de Campo 9 con el dúo Mitᾶ’i de Suerte, upéicha oguenohẽ disco Elio  ary1994.pe
Ko ára kovápe ha’e peteĩ  capellán peteĩ pohanoharendápe hérava “Vida Sana” barrio la fortunape  upepe ha’e omoñembo’e  onemoñe’ẽ  magmaváve ᾶoĝuahẽvape pohanohára   rendápe  upeicha avei oho oparurupi ojapo pea pe tembiapo ha akóinte avéi ohai ñe’ẽpoty ha purahéi 
Oho mombýry mbyry paraguai ryepýre hikuái ha  katu omombarete chupekuéra jepopete ha jeguerohory mamo oho hagui oguerúva ñe’ẽpoty apohára ramo ohasa peteĩsu  hembiapókue ,umiva apytépe ojegrava irὔndýpa purahéi opaváve atyndie
Oñeme’ẽ chupe héta jopoi opaváve mbo’ehaógui ñe’ẽpoty apoháramo ha oñemomba’eguasu hembiapokue  opaváve mbo’ehaópe ha opaváve táva oho hague rupi 1993 guive  oñepyrὔ ojapo kiritópe ĝuarᾶ ohekavo pe pytu’ὔ ñamonovóve jaguerekótava   ndojapovei ñe’ẽpoty ndaha’eva Ñandejárape  ĝuarᾶ
Upeguive ko’aĝa peve oguereko 60 purahéi kiritope ĝuarᾶ umiva apytégui( 14) ma ojegrava
Ko’agaite péve ojapo ñe’ẽpoty ñyrõ rehegua jeiko porᾶ, joayhu,  anguirὔ ha opaváve mba’epe ñanemoguahẽva’erᾶ  Ñandejára renondépe ita’yráicha térᾶ itajyráicha ha avéi ojapo ko’aĝa peve ta’anga ñeguenohe ha oñe’ẽ peteĩ programa cristiano hérava Manantial de Vida oñehendúva pukoe San Jorge  arakõi ha arapoteĩ  jave 12 ha  14 aravo ha arakõime katu 7:00h 8:00h
A mi Italia
Canción de aves , canción de auras Nueva Italia nde rerami
Y gran sonido de mi guitarra pytũmbypávo tande aho’i
Su agreste llanto muestra mis ojos che ka’arurõ umi mombyry
Nueva Italia cual un espejo opa che kepe pomyataidy

Fresquita sombra donde acunaba Barrio San Pedro che rekoha
Y Santa Rosa la perfumada che reinamíva tapyi renda
Oh San Francisco a ti te canto amigoitegui henyhete
San Blas adornan olor  encanto morena tierna porᾶ meme

Sutil fragancia en mi memoria peicha reikóva ne pindoty
Solo Tacuara gloria de gloria Nueva Italia che saimbyhy
Siempre del este viene la brisa hyakuᾶ asýva la guavira
El sol luciente baila de  risa jukytyguava resapeha

Flor primavera miel de mi pluma mainumbymicha  rombojere
Virgen cautiva fiera de luna ko’ẽsatĩme tajesape
Como saludo de un bohemio che puraheipe romboyvoty
Nueva Italia la de mi sueño nemba’erᾶva peicha hoky
Kuña  historia
Apurahéimita peẽme aipota pejapysaka
Peteĩ  kuña historia peva cierto ojepasa
Año seis mese avisita ni una vez iproblema’ýre
aguerahamavoi un dia ndorahasái roikovai’ýre
la pochykuepe ndahuvichai una veminteke toñe’ẽ
dos vese ha oñe’ẽ  rangue opyvoi oimehapete
mbarakaja ohovapete henonderᾶ rupi otoparo
ha la che hopo ojagarraro ogueraha ipo renyhe

cheke ani aha mamove ha’e demás ideconfiada
caserora mante amachata hakate’ỹ ndaje cherehe
he’i ndaipori avavéte cheve ko’a rupi che rayhúva
eju ere cheve ajapo’ỹva che roheja va’erᾶ  katuete

dos año entero aaguanta  che mandu’agui yma guarere
avisitarõ  guare ijykere mamo oho hápe che reraha
ha upei ou he’i epyta eñatende cheve che membýre
aĝa hasẽro okupeguýre embovy’a cheve aju aja
TOMAS GONZALEZ



No hay comentarios:

Publicar un comentario