INSTITUTO DE
EDUCACIÓN SUPERIOR
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
Reconocido por Ley Nº 2574, con autonomía y rango
Universitario
LICENCIATURA
EN LENGUA GUARANI
Regional
Campo 9
Diseño
Metodológico
TEMA:
Ñe’epoty
ha purahéi apohára oikova kañyhápe Táva Campo 9 pe
Autora
Ana
González
Tutor:Lic.
Reimundo Cañete Cáceres
Dr Juan
E Estigarribia- –Paraguay
2013
Aguyje
Magmaváve tapicha oguerekóva uhéi pe kuaapýre
ha oñe’ᾶva ohohaĝua tenonde gotyo ha omone’ẽ ko togue haipýre ombojopoívo ko
tembiapo
Aguyje
tenonderaite Ñandejarápe ome’ẽ haguére
cheve arandu akareñoi ha tesᾶi ajapo ha
amohu’ᾶ haĝua ko tembiapo
Avei
che sy ha ru ome’ẽ haguere ipytyvõ
ara ha ara ahupyty haĝua ko arandu ha
upekuévo katupyry oha’ᾶrõ’ỹre mba’eve hekovia oñe’ᾶháva ikatuháicha che ykere
amohu’ᾶ haĝua che mbo’epy jepeverõ ipohyi sapy’ante pe tape
Ndaikatui
opyta tapykuẽpe che membykuẽra ome’ẽva
iñepytyvõ imborayhu rupive ome’ẽ cheve mbarete aguata haĝua ha amoguahẽ haĝua
ko tape
Che
aguyje avei mbo’ekuaahára Reimundo Cañete che pytyvõva ohechuka haĝua pe tape
ha amohu’ᾶ haĝua che kuaápy.
Mandu’arᾶ
Ñandejara ha isýpe ome’ẽ
haguére cheve tesái ha arandu amohu’ᾶ haĝua kuapy.
Che sy ndaiporiveimarõ jepe
ojepytasõvakue cheykére chembosako’ivo aĩ haĝua ko ára kovápe katupyrykuéra apytépe.
Che ru ikuapypy rupi che
pytyvõ aguata haĝua ko tape
ére ha oiko haĝua chehégui
katupyry omoheñoi che akᾶme heta kuaápy
Che memby ha che
pehenguekuéra ome’ẽre cheve mbarete ha mborayhu aikotẽvéva amohu’ᾶ haĝua ko
mbo’epy
1.
Mba’ereguáva
Areguivéma areko che akᾶme temiandu tuichava
ndaikatuíva agueroñemi ajuhuséva tape
amboguata haĝua ko’a tapicha ojuhupeve pe pa’u ha’ekuéra omereceva oĩ haĝua
hikuái tekóve apytépe arandukápe térᾶ atyhápe.
Táva Campo 9 pe oĩ héta
ñe’ẽpápara ohaí ombopu ha opurahéikuaáva ijeheguiete ñande purahéi paraguai
Guaraníme ha Castellano pe
katupyrupópe upeichaverõ jepe oiko kañyhápe, ndaiporigui omyakᾶva
omyesᾶka haĝua hembiapokuéra
Che ha’e rupi purahéihára amomba’eguasueterei
ko’a tapicha rembiapo pe katupyry oguerekóva, temiandu ha akᾶreñoĩ orekóva omoĩ
haĝua ñe’ẽpoty ha purahéi apytepe, omomba’eguasujávo ñane retá kuaapy, ñande
reko yma ha ko’angagua.
Oiko haguᾶ che hegui mbo’ekuaahára aiporavo
ko’ᾶ tekove ha ahaí hembiapókuerakue, pe arandu orekóva oikumby ha oikumbyka
haĝua guaraní ñe’ẽme hemiandu ko arapyre hembiasakue avéi hekóve ,hogaygua ha pe tape
ogueroguatáva hikuái omongakuaáva ñemiháme kirito ome’ẽva chupekuéra jopóiramo
pe kuaápy.
Aipotagui
iñasaĩ yvyture oñemomba’eguasu ha
oñeñamindu’umi haĝua pe ha’ekuéra oñandúva,omyangekóiva chupekuéra ha oñeha’ᾶva
oikuaayka ñe’ẽpoty ha purahéi rupive
ohejavo marandu mitᾶkuña, mitᾶrusu opu’ᾶpyahúvape ĝuarᾶ ha maymaváve ohaihúva
ñande reko tee Paraguai haicha, upeichaverõjepe tekotẽve myakᾶhárakuéra
tavapeguakuéra iporᾶva’erᾶ ogueraha chupekuéra oĩhápe aty’i terᾶ atyguasúpe
vy’ahápe, katehápe ikatuhaguaicha omongakuaa ñandeve ñande kuaapy iokuaaykávo
moõguipa jaju ha moõpa jaha tetᾶhaicha ha áva haicha avéi
Ko tembiapo añe’ẽha’ᾶ ajapo ha amohu’ᾶ ikatu
haguaicha magmaváve Campo 9 guakuéra avéi ambue okaraygua ha tetᾶygua oikuaa
katupyry orekóva ko’ᾶ ñe’ẽpoty ha purahéiapohára, ikatuhaguaicha oñe’ẽme’ẽ
chupekuéra henda katupyry kuéra apytépe ,ha mburuvichakuéra renondépe osa’ỹre
peteĩ mbo’eháo oñembo’ehápe ko’ᾶ mba’e.Ko’ᾶ ha’e pe aranduka’aty oguerekóva
ijehéve heñoiguive ha upekuévo ojekuaa haĝua tava Campo9 orekóha ñe’epapára ha
purahéihára omombe’úva’ẽra ñandeve oikóva ha oikótava ombohorývo ñande apysa
tai , mba’epúpe ha puraheipópe.
2.
Apañuaĩ
Tava
Campo 9 pe oĩ heta ñe’ẽpapára ha opurahéihara oikóva kañyhápe
ndojekuaaichupekuéra ,mba’eichapa
aipytyvõta ikatu haĝuaicha
ojeikuaa hembiapokuéra, avéi okakuaa
haĝua katupyrykuéra apytépe ikuaapy rupive.
3.
Hupytyrᾶ
Tava
Campo 9 guakuéra toikuaa oĩ ha ñe’ẽpoty apohára ha puraheihára ko yvyvo’ípe
oikóva ñemiháme. Katu mburuvichakuéra tomysai
yvytúre hembiapokuérakue aranduka pukoe, térᾶ oñembosako’ihápe vy’arᾶ, katehápe katupyrykuéra pa’ume, ambue
ojekuahaĝuame ko’a tapicha
marangatu oñemomba’eguasu ha oñeme’ẽhaĝua chupekuéra henda tavápe ha
opaváve renondépe
4-
Jehupytyrᾶ
4.1
Jehupytyvoirᾶeta
Tojekuaa’ toñehendu oĩha ñe’ẽpapára ha purahéiha tava Campo 9 pe
4.2 Jehupytyvoirᾶite
ü Tojehecha
mba’eichaitépa ojehai ñe’epoty ha purahéihára ohechauka haĝua hemiandu ha
ikatupyry
ü Tojehecha
mba’eichaitépa ojehai ñe’ẽpoty ha purahéi
ü Ñambyaty
hembiapokuérakue ha toiko chugui aranduka
ü Toñemyasai tojakuaa opaváve henda rupi
ü Ñamomba’eguasu
katupyry orekóva ko’a ñe’ẽpapára ha
purahéihára
ü Ñamomba’eguasu
jopói ome’ẽva chupekuéra Kirito
5.
Mo’ambueha
ü Oĩ
ohaíva hemiandu ñe’ẽpaparakuéra
ü Oikotéve
avei ha’ekuéra ñepytyvõre osẽ porᾶ
haĝua hembiapokuéra
ü Ikatu
oi mburubicha oñangarekóva ko’a mba’ere
ü Hembiapokuéra rupive
ikatu jaikuaa oikóva tavápe
ha’ekuéra ohecha háicha
ü Mbovy
omomba’eguasúva hembiapokuéra
6. Marco
Teórico
6.1. BIBLIOGRAFIA DISPONIBLE
Hay
bibliografía respectivas para la elaboración de este trabajo; son numerosas las
referencias literarias en cuanto a los materiales de apoyo de aulas mismo en el
área de lengua y literatura (7º,8º,9º,1º,2º,3º, C), que servirían de suficiente
marco teórico, también en especifico la utilización de Diccionario Guaraní
Español, Jorge Antonio Guash,
Consulta
directa con los poetas e intérpretes que están ocultos
Portafolio
de evidencia de lo escrito; P C c/acceso a www. (Internet)
6.2.
ÁMBITO DE INVESTIGACIÓN
Para
este trabajo se buscará compilar producciones de los poetas e intérprete en
forma oral y escrita en distintos y formas, además con asignación de algunas
obras para una posible posterior
publicación. Estos trabajos serán realizados en congruencias a las referencias
literarias a ser analizada que serán los soportes teórico del trabajos según
las formas, estructura y características
de las producciones escritas correspondientes del contextos.
6.3 TIPOS DE
INVESTIGACIÓN
Diferentes
tipos de investigación se puede aplicar en este trabajo : como habrá una
producción textual la investigación será descriptiva y narrativa de diferente
fuentes; también se hora una investigación bibliográfica y las consultas
directas servirán como trabajo de campo o experiencias practicas recogidas en
diversos contextos, además se recurrirá a entrevistas, diálogos y visitas de
páginas Web/s.
Es
una finalidad de estos trabajos presentar en forma tesis y una posible
publicación de una antología poética de las producciones de los alumnos, al
concluir este interesante Curso de Licenciatura de Lengua Guaraní como forma de
capacitación y formación académica, formal y continua.
Crispin
Brites Candia
Karai Crispin Brites Candia
heñoi “Villa del Rosario”-pe, tenda
hérava Puerto del Rosario yvyvo San Pedro ryepype isy Juliana Candia Arse ha
itua Crispin Brites (poeta suruku’a)
ipehẽnguekuéra Juan Lucas, Verenice Beatriz ,Teofila Gladis, Segunda Verenice
, Isac Gabriel
Ha’e
michi’ietépe itúa ojopoi isygui ha ha’e opyta itúa ñangarekópe ,ova hikuai 8 de Rojas Cañada (Capiata) ha
itúa ojuaju jey ambue kuñakarai hérava Felicia Fernandes ha omongakuaa ko mitᾶmi
imembyroĝuaicha ha ohechauka chupe tape porᾶ oipykuiva’erᾶ ogueraha va’erᾶ
chupe ko óga oĩhápe ha ha’e
omomba’eguasu ko kuñakarai ome’ẽ haguére
chupe umi mba’eporaĩta ikatu’ỹva jajogua pirapirére ha omano’yva’eraᾶ márõnte
Upéi
ohekávo jeiko porᾶ ova jey hikuai táva
Pindoty Lago Ypoa rembe’ype (Nueva Italia) upéi ova jey Táva Calle Segundape upépe oñepyrὔ oike
mbo’ehaópe itujaveva oĩva Nueva Italiape
hérava mbo’ehao Alemán upéi ojejapo mbo’ehao pyahu upe téva ha’eva Mbo’ehao
Estanislao Sanabria ha upépe ojapópa imbo’epy primario upéi ova jey Santísima
Trinidadpe( Asunción)upépe oike mbo’ehao Nº 19pe República Oriental del Uruguai
imbo’eharakue ha’e mbo’ehára Aide
Antunez de Vallovera
Upéi
ohasa Paraguaýpe mbo’ehao General Díazpe
imbo’eharakue ha’e Marciana Alvarenga ha upe peve oho mbo’ehaópe
Ojere
jey táva Nueva Italiape ha upéi oho cuartélpe oguerekoroĝuare papokõi ary (17) comando de ingeniería nº
2 general Genes osẽ upégui tenonderᾶ
iñirunguéra apytégui heko porᾶgui ary
peteĩsu porundysa poteĩpa pokõi ha poapýpe(1967- 1968)
Ojapopa
rire ikuartel opyta omba’apo Paraguaýpe ha oñembokatupyry oguenohẽ hağua
ta’anga (fotografía)ko’ağaite peve ojapo péva pe tembiapo avei omba’apo
yvyráre, oñe’ẽ avei pukoépe ojapo
programa radial oñepyru ojapo programa política pukoe comunérope Paraguaýpe
avei pukoe Nacionalpe itúa el poeta suruku’andive upérire ha’e ojapojey programa folklórico paraguayo omombaretévo
ñande purahéi ñanemba’eteetéva upei ova tava campo 9 pe upepe ojapo programa pukoe La
Voz Del Estepe hérava ka’aguy ñe’ẽ kyryi
pokõi ára jave uperire ojapo pukoe Centenariópe oñehepyme’ẽ
rire ko puko’e opyta héra tajy upepe ha’e ojapo jey iprograma folklórico
Avei
oñe’ẽ pukoe Difusora Ka’aguasu de
Coronel Oviedo oho karapeguápe upepe
omba’apo mbohapy pukoépe
Karai
crispin omenda peteĩ kuñatai hérava Maria Celina González ha heñoi chugui
mbohapy mita kuña hérava Rosaura
tenondegua ,mbytere Elvia teresa , ha Griselda ipahague
Michi
guive ha’e ojapo ñe’ẽpoty porᾶ , porᾶ ha oñemomba’eguasu imbo’ehara ha iñirὔnguera
apyteépe ojapo imbo’eharápe ituápe , isýpe ha ko nande rekohápe(naturaleza)
karapeguápe ojapo ha
omyakᾶ peteĩ aty ñanemba’e ombopu ha opurahéiva (en la década de los 80) hérava “Los Zorzales Triunfadores de Karapeguá”
hay’ojoyvype Gonzáles Figueredo, Emérito
Gonzáles en primera voz, y Sabino Figueredo en segunda voz, inirὔnguẽra arpa Félix Guerrero, acordeón Lucio M.
Coronel, bajo Virino Ramírez omotenonde
Crispin Britez Candia ojapo hikuai
8 grabaciones sello ARP, pe ĝuarᾶ peteĩ
sello Pájaro Campana avei sello
Elio de don Evelio Valdez.
Omyakᾶ
avei Los Zorzales Triunfadores de Campo 9 ojapo hendivekuéra 2 grabaciones sello Eliope, hay’ojoyvýpe Gonzáles Sala. En
la Primera voz Dionisio Gonzáles,
Leonardo Gonzáles, y segunda voz Bernardo Sala. , arpa Dionisio Sala,
acordeón Víctor Gonzáles, dirección general de Crispin Britez Candia upeva upe
terare ojapo grabación hay’ojoyvype los hermanitos Román Torres en
aquel entonces Gerónimo Román Torres en primera voz, segunda voz Juan Sixto
Román Torres, los Zorzales Triunfadores de Campo 9 con el dúo Mitᾶ’i de Suerte,
upéicha oguenohẽ disco Elio ary1994.pe
Ko
ára kovápe ha’e peteĩ capellán peteĩ
pohanoharendápe hérava “Vida Sana” barrio la fortunape upepe ha’e omoñembo’e onemoñe’ẽ magmaváve ᾶoĝuahẽvape pohanohára rendápe
upeicha avei oho oparurupi ojapo pea pe tembiapo ha akóinte avéi ohai
ñe’ẽpoty ha purahéi
Oho
mombýry mbyry paraguai ryepýre hikuái ha
katu omombarete chupekuéra jepopete ha jeguerohory mamo oho hagui
oguerúva ñe’ẽpoty apohára ramo ohasa peteĩsu
hembiapókue ,umiva apytépe ojegrava irὔndýpa purahéi opaváve atyndie
Oñeme’ẽ
chupe héta jopoi opaváve mbo’ehaógui ñe’ẽpoty apoháramo ha oñemomba’eguasu
hembiapokue opaváve mbo’ehaópe ha
opaváve táva oho hague rupi 1993 guive
oñepyrὔ ojapo kiritópe ĝuarᾶ ohekavo pe pytu’ὔ ñamonovóve
jaguerekótava ndojapovei ñe’ẽpoty
ndaha’eva Ñandejárape ĝuarᾶ
Upeguive
ko’aĝa peve oguereko 60 purahéi kiritope ĝuarᾶ umiva apytégui( 14) ma ojegrava
Ko’agaite
péve ojapo ñe’ẽpoty ñyrõ rehegua jeiko porᾶ, joayhu, anguirὔ ha opaváve mba’epe ñanemoguahẽva’erᾶ Ñandejára renondépe ita’yráicha térᾶ
itajyráicha ha avéi ojapo ko’aĝa peve ta’anga ñeguenohe ha oñe’ẽ peteĩ programa
cristiano hérava Manantial de Vida oñehendúva pukoe San Jorge arakõi ha arapoteĩ jave 12 ha
14 aravo ha arakõime katu 7:00h 8:00h
A mi Italia
Canción
de aves , canción de auras Nueva Italia nde rerami
Y
gran sonido de mi guitarra pytũmbypávo tande aho’i
Su
agreste llanto muestra mis ojos che ka’arurõ umi mombyry
Nueva
Italia cual un espejo opa che kepe pomyataidy
Fresquita
sombra donde acunaba Barrio San Pedro che rekoha
Y
Santa Rosa la perfumada che reinamíva tapyi renda
Oh
San Francisco a ti te canto amigoitegui henyhete
San
Blas adornan olor encanto morena tierna
porᾶ meme
Sutil
fragancia en mi memoria peicha reikóva ne pindoty
Solo
Tacuara gloria de gloria Nueva Italia che saimbyhy
Siempre
del este viene la brisa hyakuᾶ asýva la guavira
El
sol luciente baila de risa jukytyguava
resapeha
Flor
primavera miel de mi pluma mainumbymicha
rombojere
Virgen
cautiva fiera de luna ko’ẽsatĩme tajesape
Como
saludo de un bohemio che puraheipe romboyvoty
Nueva
Italia la de mi sueño nemba’erᾶva peicha hoky
Kuña
historia
Apurahéimita
peẽme aipota pejapysaka
Peteĩ kuña historia peva cierto ojepasa
Año
seis mese avisita ni una vez iproblema’ýre
aguerahamavoi un dia
ndorahasái roikovai’ýre
la pochykuepe ndahuvichai
una veminteke toñe’ẽ
dos vese ha oñe’ẽ rangue opyvoi oimehapete
mbarakaja ohovapete henonderᾶ
rupi otoparo
ha la che hopo ojagarraro
ogueraha ipo renyhe
cheke ani aha mamove ha’e
demás ideconfiada
caserora mante amachata
hakate’ỹ ndaje cherehe
he’i ndaipori avavéte cheve
ko’a rupi che rayhúva
eju ere cheve ajapo’ỹva che
roheja va’erᾶ katuete
dos año entero aaguanta che mandu’agui yma guarere
avisitarõ guare ijykere mamo oho hápe che reraha
ha upei ou he’i epyta
eñatende cheve che membýre
aĝa hasẽro okupeguýre
embovy’a cheve aju aja
TOMAS GONZALEZ
Tomas
Amado González táva heñoihague San Lázaro peteĩsu porundysa mbohapýpakõime jasyporundy porundy jave
papoapy ara pe(18-09-1932)
Isy
ha’e Ña Victorina Gonzalez itua
katu karai Ramón Cáceres ipehenguekuéra Faustino González , Arcadio Velásquez,Santo Domingo , Ñeka , Kola
Iñemoarandu:mbo`ehao Lázaro Aranda
Hekoveirữ:
Andreza Armoa imborayhúgui osẽ
Iñemoñare:Felix ,Bernardo,Jorgelina ,Leonardo,Dionicio,Alejandra
,Ana,Oscar y Elvio
Ou
ypyhágue ko tendápe (19 86)peteĩsu porundýsa poapypa poteĩme
Hembiasakue:
ombopu mbaraka heta ndive oho mombyry mbyry purahéirapykuéri oreko aty’i hérava” Gato Negro” , omba’apo
avei ñoha’angápe(teatro) ita’ýra kuéra ndive
ojapo opamba’e omongakuaa haĝua iñemoñarekuéra upeichaverõ jepe
ndohejai purahéi peteĩ ára
Hembiapokuérakue: Paraguaya
Linda( guaranime),
Ñemihamemi ha Adelina
Ojapo avei ñe’ẽ mbojere castellano,guarani ha
portuguepe heta purahéi ambue rembiapokue
Ñe ẽjovai
Mba’
apo rekávo ova táva Campo 9 pe ñemoñarekuéra ikatupyry rupi avei purahéipe
ahekávo chupekuéra pyenda ikatu hağuaicha omongakuaa pe arandu che amoheñoiva
chupekue
;Ahupyty pe ahekava’ekue chupekuéra, che
ra’ykuéra magmaváve ombopu ha opurahéi opa ñane retᾶ ryepýre ha ambue tetᾶme avei ha katu
ojeguerohory ohohápe
Avy’a ahecharõ che ra’ykuéra opurahéi ha ombopu ha’ete chéve ajapopáva che rembiapo , chevaicha ajehecha amañarõ hesevekuéra
oiko
chehégui ñe ẽpapára ñe’ ẽpoty apohára purahéihára, añe’ẽmi Cripulo Bordón ha’e va’ekue peteĩ karai ohesa’ỹijóva aranduka (filastélico) ha’e va’ekue karai añetete ha’e
oñemoñe’ẽ cheve ha ohechauka chéve che
renonderᾶ he’i omomba’eguasúgui pe
ajapóva uperõ guare ha
ambopu hendivekuéra ha’e oguerekóma uperõ ipurahéihárakuéra aty
Che
mitᾶme che motenonde ko karai mba’eguasu iñe’ẽ ha ijehaípe kuatiare avei ha upéi che jehegui mokõipa ary guive(20)
ajapo ajapo ñe’ẽpoty apurahéi
katu che mitᾶ guive upei che jeheguimínte, avave na che pytyvõi ha mburuvicha
kuéra araka’eve nomomba’eguasuÍva puraheihára.
Magmavavépe
apurahéi aikua sype gua tuape
kichihápe ha avei ñandejara tenda,ha tetᾶ
ñemomorᾶ
Ajapo peteĩ grabación 2013 che ra’ykuéra ndive yma niko ndaipori nemboriahúrõ reguahẽ´ haĝua rejapo ko’ᾶmba’e
Ome’ẽ cheve akᾶreñoi ajapo haĝua purahéi , umi tapicha
oĝuahẽva tenonde purahéipe ha’eva Luis Alberto del Paraná ha Crispulo
Bordón Flores, Enmundo Medina , Chinita Yalud ha
imena Ireneo Ojeda Aquino ha ko’a
tapichandi aguahe apurahéi ropurahéi
oñondive ha’e kuéra ipurahéi ogueraháva chupe kuéra tenonde ha’eva alto Paraguay –Bahía negra poty -che pochýma nendive ha ambueéve purahéi
amogotomie ajapóse jey ñohanga ha purahéi ahaita opyta
haĝua yvy ape ári che rembiapokue che tujama rupi ha namanosei ambue ñe’ᾶme
Ko’a
ha’e tembiapo ojapóva’ekue
Paraguaya Linda
Ojoapytépe ojeguapáva
yvotyty
La iporᾶvéva paraguaya che
kamba
Ndeko che jara kuñataĩ guaranĩ
Che pytupáta ha’e ndéve
roipota
Pevare che che puraheipe amỹasai
Che rekovépe che añoᾶ
nemborayhu
Ko’ağa guaicha ndévente
roipotaitéva
Nendivente aimeséva
paraguajámi porᾶ
Nde juru he’ẽmbochygui
taipyte ijeirete
Ne rembe he’i, cheko nemba’e
Pe ñane tapỹimime ñandemi
oñondive
Che ağa irumi, nemba’e
che rekove
Ko’erõ ára
kuarahýndie hembipe
Ñandereko ohesape omỹesaka
Che mbaraka, che purahéi
ndive ta’e
Ani oğuahe jepy’apy ha
angata
Ndaipori chéne ogajerere
vy’a’ỹ
Ha tory pape kunu’ume ta
ñaime
Ko’aĝa guaicha nendivente
aimeséva
Ndévente roipotaitéva
paraguaya mi porᾶ
Ñemi
hapémi
Peteĩ ka’aruete kuarahy oike
potávo
Nerendaitépe ajavo ne ryakuᾶ
che anga pyhy
Ajavo roipopyhy vevyúmi
roñanoávo
añesenti enamorado ha che
jehe rojopy
entre arboleda frondosa y
verdoso pastizales
nuestro amor incomparable
ijukýva kunu’ὔ
peicha guapa jajuhu quien
sabe en el mundo entero
y con frases tan sincero
ha’eva’ekue rohaihu
tu incomparable belleza
encantadora mujer
con cariño y con placer
nendivente aimeséva
ndevente roipotaitéva peina
ko’aga oguahẽ
che jyva’ári reime ymáma
peicha aimeséva
che ajurakuápe añanduva
entres suspiro tu aliento
llena de vida y contento
hesai che vy’apavẽ
mokõine poku oime oviviva
bien contento
como si fuera en el templo
nde jyva’ari aime
Ta’ito torres
Karai
Geronimo Torres ha’e va’ekue peteĩ ñe’ẽpapara
ha puraheihára, ndojekuaáiva chupe ha
heta hembiapokue iñasᾶi Paraguay ryepére
itajyra tenondeguare Maria omombe’u itua katupyry ha’e naiporivéima rupi
,ojeiva’ekue yvy ape arigui peteĩ ára poteĩ jasypateĩ jave mokõisu poteĩme(06-02-2006)
Heñoi
tava Piribebuipe mbohapýpa ára jave jasy
porundýpe peteĩsu porundysa popa irundy (jave 30-09-54) upei ova tava campo 9 pe ojuhu hembirekorᾶ Ninfa Natividad Sanches ha omenda imborayhukuéragui
heñoi Maria,Elisabet Carlo, David,
Arnaldo,Antonio, Nanci, Ruben, Juana, Rossana, Jorge, Gabi, Edgar, Hugo,
Itua Jose León Torres ,isy Gabriela Cañete ,ipehenguekuéra Nestor,
Mirta, Anuncia, Graciela,Delia,Teodolina, Roberto, Victoria, Panfilo,
Estelvina
Ko
karai ojapo héta ñande arandukuére ojapo peteĩ aty ha omba’apo oĩ haĝua Campo 9
pe Asociación de Musico ha oconsegui ,
heta ára oñeha’a osẽ haĝua tenondegoty
ipurahéi ha ijehaípe upeichaverõ jepe noguahéi pe ha’e oĝuahesehápe ndaipori
rupi motenondeharakuéra ña ne retᾶme ohechava ko’a mba’e ñandejara ome’ẽvakue
chupe
Imitaguive
ha’e hi’anga jeráva opamba’ére kuñataĩ, kuña karai omba’apóva ,manga py oñembosaiva, taváre, ha avei ava oguahẽva tenonde aty pa’ὔmere
ha’eva Nelson Aedo Baldes,Miguel Cáceres , Carlos Gamarra (jugador de la
albirrojas)ha avei ñane motenondevakue ña ne retᾶme ha’eva Gral Alfredo Stroesner , Andres
Rodriguez pe ĝuarᾶ
Omombe’u
itajýra Maria ha’e oityva’erᾶ ñe’ẽpoty
itua rembiapokue aty hápe ha katu umi ohendúva
ome’ẽva’erᾶ chupekuéra pirapire
ojapováre , oho
avei hendive General Andres Rodriguespe (1989pe)oity ñe’ẽpoty palaciópe
ojupirõguare motenondera ña ne retᾶme oity rire general Stroesnerpe ha uperõ
guare oñeme’ẽ chupe pirapire hembiapore
Avei
ohomi Paraguarípe artilleríape omyasᾶi
hembiapo ha oñemomba’eguasu chupe ijehaikuaare
Oipytyvõ
avei `peteĩ mbo’ehárape Mari Cañete oreko haĝua mba’apo mbo’ehaópe ohai chupe
ñe’epoty ha ko kñataĩ oity imba’erõguáicha
Omombe’u
avei itua omombe’u hague ha’e hi’anga jeraráva ymataguive opa mba’ere ha
upemarõ hogayguakuéra ohechakuamarõ omoigue chupe oñembokatupyry haĝua
táva Luquepe ñe’ẽpapára oiko haĝua chugui
Hembiapokue
hera Risáre, Ykua mbaraka che Pueblómi
Campo9, Campo 9 Poty Kuru, Lino Oviedo
Ha’evakue
peteĩ karai ijohei pýre tua ramo heta iñemoñare araka’eve ndohejaiva oñeha’ᾶ
ohupyty haĝua hikuai katupyry ndoheja
araka’eve chupekuéra
Imandu’a
Maria ha’e oñembosaraimi va’era hendivekuéra mangapy ha manga po ha ha’ekuéra ndohechaíva oiko vai
ramo isyndie ohaihu ha orekokuaa
hembirekópe , he’i avéi oreko hague héta anguirὔ ojevy’a hendie héta oikuaa
pukara mandu’arõ opyta ko’aĝa peve
Omba’apo
opa mba’épe ani oikotevẽ hogayguakuéra, ojapo hembireko ndie hi’upyrᾶ ha iñemoñarekuéra ohepyme’ẽ taváre avéi
ombapo kokuépe
Hasy mokõipa
ary ( 20) ary omano haĝua tuguy asukagui ho’a depresiónpe peteĩ ary héta
hasy ojei haĝua
Hembiapokue rera
Santa Elena
Aipotaitente
pehendumi ñe’ẽ yvoty ajapóva
Che
akᾶgui peichaheñoiva ko che ñe’ẽ mbykymi
Ña
Mari tohendumi Isidoro ikorasõ jara
Ambotuichaitégui
nde ára aju ko purahéimi
18
de agosto Santa Elena nde ára
ha
magmáva rojupáva rombotuicha
oiméne
amo yvate .ñandejára oĩvágui veima
upe
isýpe la hesaike mokõive
tyketépe
oime Ferreteria Santa Elena
upépe
ndaipori ofaltáva entero mba’e
upépe
ningo oĩ personal ikatupyrýva
kane’õ oikua’ýva ha’ekuéra horyetemi
sapy’a
peikotevẽro pehẽnoi mbyry ne’ẽme
upe
penerendaitépe enseguida osẽ oho
ndokuaáiva
kane’o avei karai Isidoro
upe
pedido pejapóvo enseguida ogueraha
ha
nde la nde rogami oĩ Campo 9 tépe
ne
familia apytépe ha nde reiko revy’a
vy’ape
peiko joa enteroite kyre’yme
Tupᾶ
he’ima isýpe pende suerteve hağua
Ykua Mbaraka
Ykua
Mbaraka ndéve ajapo ko che purahéi
che
aipotaitégui ha ojekuaa mamõpa reime
nde y poraĩte pytu ha ko’ẽ ha’e osyrýva
ko
kapi’ipe hoky rovyὔva nde ykua rembére ojerepaite
ha
pi Felipe ha nepytyvõ kyre’ỹ ome’ẽva
ha’e
kuimba’e ijohéi pyréa péicha omba’apo
ha’e
ndoikuaái upe kane’o ojapo hağua Ykua Mbaraka
ha
che ajapo la puraheirᾶ che apytu’ὔgui pehẽndu hağua
ha
mainumbými pe nde ykua ári ha’e ojerokýva
ñandejára
yvágui pe nde ysyry ha’e ovendesi
Sr.
San Jose upépe oĩ ha’ente voi hese oñantendéva
ha
iporaĩtéva ykua mbaraka upépe oĩ.
Pejumi
ha ára peẽ tapicha ku pehechaséva
pévare
ko’aĝa ko che purahéi péina amombe’u
iporᾶ’imi
nde ykua yvu ha’e la hi’y ipiro’ysᾶva
pévare
ko’aĝa aropurahéi Ykua Mbaraka
ha
amondohóvo ko che purahéi péina amombe’uta
avei
pehendúta campo 9 pe oĩ Ykua Mbaraka
tupao
yképe ha’e opyta ha enteroitépe oservi haĝua
cualquier
mba’yrúpe peju peraha pene mba’asy
okuera haĝua
Gerónimo Poeta
Che
réra ha’e Geronimo Roman che reñoi táva Juan . E . Oleary ary
peteĩsu porundysa pokõipa poteĩme (1976)
jasy porundyjáve ára mbopypápe , che ru ha’e Camilo Roman ha che sy
Preciosa Torres che pehenguekuẽra ha’e
Maria Dominga, Jose Antonio, Carmen , Juan
Sixto, Dionisia, Jorge, Ramona, Victorina, Pablina Angel, Julian ha che aime
porundyhápe umi che pehengue kuéra apytépe
Che
michĩguive apuraheise ha ajerokysémi, che mandu’a apurahéi ronguare peteĩ
kuñakarai hérava Ña Rosa oguerekóva ñemuha ha katuete ohepyme’ẽ va’erᾶ chéve
mba’e he’ẽ apurahéi haguere chupe. Avei che mandu’a mbo’ehao rapére oĩva’ekue
peteĩ karai hérava Karai Lingui ha’e katu chembopyta va’erᾶ hóga renondépe ha
che mbopurahéi po guaraníre.
Ohasa
upeicha upe ára ha aguerekópe porundy
ary rupi
( 9 ), che ja aikuaáma papo( 15) purahéi ha upépe ja che gueraháma hikuaai
serenata hápe, uperonguare karia’y katuete omõ serenata ichíkape ha avei hi ára mbotýva. Ko’ᾶga rupi ᾶ mba’e ndojejapovéi.
Ñañe’ẽvo
ko che rekovére ambe’use avei che rogaygua kuéra ndi ymaite guive oremboriahu.
Upeicha rupi rova ha rova va’ekue ore rógagui, ndoroguerekói rupi óga oremba’e
teéva, che túva ndoguerekói heta mba’e ha ore
retaiterei ave, roime pakõi (
12) pehẽngue upévagui 6 kuimba’e ha 6 kuña. Upéicha rupi che ko’ᾶgaite peve che
mboriahu.
Ñandejara
ome’ẽ chéve peteĩ mba’ekuaa tuichaitereíva ha upevare avy’aiterei, pe pa ary
(10) areko rupi che ja ambopúma va’ekue mbaraka, ndaguerekói che mba’e tee amba’e
purúnte ha avave nachembo’ei ambopu hağua ,chejeheguínte che añeha’ᾶ
hese ha ambopu, pe aguerekópe pateĩ (11) ary che mandu’a aguerekóma va’ekue che
purahéi tee che ajapóva, chéve chembo vy’a ajapo jave purahéi na che arandu porᾶi
ramo jepe che ahai añandúva ha ojehaihu ahahápe , che aimeva’ekue mbohapýha mbo’esýrype (9º) namohu’ai oĩ rupi ambue
tekotẽve che rogapýpe ha ndachepu’akai pirapireguio che mbo’epýre
Upéi
roguerekóma ore aty héra va’ekue “El Mitai
de Suerte” Karai Crispín Benítez
ore myakᾶhára. Upéi rojapóma peteĩ “casset” pe 1989 rupi che aguereko upẽro paapy (13 )ary , uperiremĩ oúma ore hero
hikuaái “ Mita’i Rory “.Uperoguare oĩ rupi peteĩ mita’i avei
opurahéiva ha hérava upeicha ,ko’a aty oguereko ñokarᾶi oñondive kuéra ha
isambípa , ojekuapaiterire ha casset apoharakuéra omointéma oréve pe ambue téra
omohendague pe romoiva’ekue tera “ Mita’i de Suerte “, “M ita’i Roryre “,upeicha rupi oĩ che purahéi
upéva upe atype
Nda
che resaraiséi avei myakahára mbo’ehao 727 peguágui ha’e hina Ña Digna de
Cáceres ha’e heta oñeha’ᾶ cherehe amohu’ᾶ haguᾶ che mbo’esyry ha’e che mbo’e
va’ekue pyharéve, ka’aru ha pyhare. Kuñakarai Saturnina Achar de Gaona ha’eva
petei mbo’ehara ijohei pyre ha’e peteĩ
ava ndacheresaraimo’aiva heta che pytỹvo
rupi avei mbo’ehaópe. Ha upéichape aikéma mbo’esyry tuichavévape aguereko
ronguare parundy( 14) ary upépe
ndaikatuveima omoğuahẽ che mbo’esyry che
mboriahu rupi. Upemᾶro aha cuartélpe ha ajurire aha añeha’ᾶ peteĩ aty
chokokuereguápe ha oñeme’ẽ cheve 4 hectarea yvy, upei aha amba’apo Ka’aguasúpe
peteĩ surtidorpe ndaipori rupi pirapire
che kuaapýpe ha’eva pe purahéi. Che apurahéi ha ajapómi purahéi pe aikoháre oĩ rupi che ruguýpe ko kuaapy ñandejára ome’ẽva cheve , upéi aju jey Campo
9pe ha ko’ağaite peve aiko upépe
amba’apo mba’e ñe hepyme’ẽ papaha ojeheróva (quiniela)pe
Che
rembireko ha’e María del Rosario, ore mborayhúgui heñoi mokõi (2) mita’i hérava tenondégua Geronimo
oguereko pa ary ha upei oĩ Emilio
oguereko ko’ağa pokõi ary mokõivéva
oñepyrὔma avei opurahéi chendive ndorojekuaa guasuite gueteri. Pe che ra’y
ijypykue ombopúma mbaraka, opurahéi ha avei ojapóma purahéi imba’eteéva.
Che
avy’a che rekovére ha ame’ẽ che aguije Ñandejárape ko che rembireko ha che
ra’ykuérare. Che ajerure tante umi myᾶkᾶhára kuérape tohechakuaa ‘ toipytyvõ umi mba’ekuaa ojehekýiva ohóvo tapichágui
imboriahu rupi.
Che
hi’ante va’era ko’ᾶ che ra’y tohupyty
che ndaikatuiva’ekue amohu’ᾶ upeva rehe
añeha’ambaite amba’apo opa mba’epe ha
ipa’ume ambo’e chupekuéra che katu haicha ,rombosakoi avei ko oñepyrὔvo ary rojapóvo gravacion
hendivekuéra ikatu haguaicha ojuhu hikuai tape
pe ikuapype che aipykuiva aheka
ymaguive ha ko’aga ajuhuse chupekuéra ĝuarᾶ .Ha’e avei
che ñeha’ᾶ ani hagua opyta kañyhame ko’a kuapy ñanemba’e
teéte oĩva ñande tava apytepe ha katu oñehundiva heta tekovegui ndaiporigui omyasᾶiva tapicha oikuᾶva
rembiapo osẽ hagua tenonde gotyo
ikuapýpe umi tekove, ha upekuévo
oikuayka ñane mbae ohóva hina tesaraípe ha jaikuahaicha kóva rupive ikatu
ñamomba’e guasu ha jaikuaka ña ne retᾶ ha ñande tava kuapy añetetégua
Guyra Kañymby ou jeyha
Ovy’arasantéma
la che hermana ja otopa jeýma la iguyra kañy
Ipope
oreko toda la semana, omoñe’ẽmba ha ojapichy
Pytu
oguahẽvo omoĩ hupápe oipete ndaje oke haĝua
Ko
oho va’ekuépe okambia la ilaja, la okerangue iñaka hatᾶ
Tuicha
okambia guyra akᾶ pytᾶ
Aĝa
opyta ha’e kasero sofápe oguapy tele ohecha
Che
hermana katu osẽ opovyvy ha’e oiko
ombyaty alimentóra
Oĝuahẽ vove hendápe la ella opo ijajuri oñemokunu’ũ
Ha
upegui iderecho mokõive kotýpe si oĝuahẽ jeymavoi pytu
Ja
oiko jeyma vy’a ayvu
Juruguy
reípe oikóve che hermana la vy’a orekóvako ndaijojahái
Lorito
ka’uicha iñe’ẽngatu vyroite chupe la ndoke porᾶi
Vecinda
entero osẽ omombe’u guyra kañymby ou jeýha
Ko’aga
hasýma oveve haĝuᾶ omo akᾶ perõ ha oipepo trosa
Peicha
opyta guyra kardenal.
Letra y Musica: Geronimo Roman
opa la plata ha oho che amor
Polka
ko crisi
ouva che rundiéte ni aimo’ᾶýre apyta che año
opa
la plata ha oho che amor hi’ari opa mboyve ko ro’y
asẽ
okápe po’i asy añembo’y hapere amaña
oñantoha
cheve adispara ha hapykueri mba’e ajeity
pe
mborayhu ha’e la piola ipo’ihápente osova’erᾶ
nahembyvei
saldo repyrᾶ rasa ivai la situación
pasajera
ra’e la che amor oho ompeña la chembaraka
pero
oheja che consuelorᾶ che amigoiténdie ndaje oho
mba’e
ajapóta ha’e apytávo si ja oikopáma la
oiko va’erᾶ
añeha’ᾶta
ñe’ẽkuaápe arretira chembaraka’i
ha’upei
ahata mba’e avei aipo che amigo pe
avisita
oime
jeýma ndaje avéi causa la crisi cheicha opyta
Letra y Musica Geronimo
Roman
Felicidades che Sy
Nerendápe
che sy roĝuahẽ peina rojúvo
Felicidad
roguerúvo nde ára yvoty jave
Ijatýpa
nderehe nememby kuéra maymáva
Agui
ha mombyry guáva neñeñua joaite
Felicidades
chesy nde ára poty iko’ẽvo
Ne
nieta ha’ene nieto regalómi reve oja
Ha
orekatu rovy’a remboty rehe otro año
Ro’e
ndeve roañuavo felicidades mama
Ñandejárape
arroga tohovasa nde rape
Tereikove
pukuéte ko yvy ári chesymi
Akointe
tande felis mba’e porᾶ emerecere
Reiko
aja ko yvy apere nderape tomopotĩ
Nderape
tomopotĩ
Letra y Musica: Geronimo Roman
Anatomiko kolale
La
moda no incomoda upeicha ko oje’e
Modernización
ja ohóma mombyry aĝa tenonde
Péva
peje Satanas kiritópe odesafia
Modernidápe
la igente ojagarrápa va’erᾶ
Yma
comunicación radiomi pente va’ekue
Ha
upei la televisión ta’anĝa mavoi ome’ẽ
Upeváre
los amigos aipota pe ñantende
Mba’eichapa
ñane tiempo a mas dia iñambue
Ymáguare
pantalón imolde kuimba’e
Ha
ko’aĝa osẽ de licra ha oje’ópa lentoite
Y
color ky’a vai bolsillógui henyhẽ
Ha
oime je osẽ avéi anatomico Kolale .
Celular
yma guare apenita emensajea
Ko’
aĝa katu opivo erahauka ta’angᾶ
Mba’eiko
ᾶva lo amigo avavépe pochyrᾶ
Alguno
otendesémirõ ijehe tocalcula
Ña
controla ñanetiempo mba’eichapa oñecambia
Kiritoko
irregreso hi’ᾶguima lo mitᾶ
Yma
mitᾶ de un año emkyryípe opuka
Ko’aĝa
3, 4 diante tuichama voi orronka
Henyheko
la problema amas dia hetáve
Nereimeiramo
de moda tapykuépema reime
99
arýma che abuelita omboty
Ndohechaigui
aipo los Simpson haimete hoga ohapy
Letra y Musica: Geronimo Roman
A causa el destino
Aje’e héta tiempo jaiko joavi’upemamo ñase hape
jatopa vy’a
Ñandeícha
va’ekue ke yvy apere ojoayhu porᾶva hasy itopa
Ko’aĝa
ĝuarᾶro akausa del destino ndaroviai voi peicha apytáha
Después
ke vy’ape jaikóma unido nde ha che otro
lado aĝa japyta.
Idegustoite
va´ekue los momento ñande jahasa va’ekue oñondive
Nde
eremi cheve peicha todo el tiempo hi’ante mi amor ñande jaikóve
Ka’aru
jave ramo ku mitaicha ñase va’erᾶ jajepasea
Ko’aĝa ĝuarᾶro nde otro ykere ha che ave
upeichama ajetopa.
Hetama
aiko tesarai rekávo, ha ni upeverehe che ndatopai
Aĝa
añandu che tujávo ahávo pe ka’aruetérõ rasa ndavya’i
Ñande
rapekuerehe che mandu’arõ hi’antéva
cheve ahami jey
Pe
arroyo syry rehe ñaña muñaro jahasa haguépe joaihu pave’ỹ.
Letra y música: Geronimo Roman
Oleariense Resa Yvoty
Ja
hetaitema aro purahéiva, kuña iporᾶva
Ha
peina aĝa che valle guápe ohupyty
Kuña
hory ha’e ijukýpe nda ijojahaíva
Ijagraciada
Oleariénse resa yvoty
Nderesa
ojogua ku mburukujápe ha nde tyvyta ku jasy ra’y,
Nde puka rory ne ñe’ẽ suave oike che akᾶme ha che
mbotavy
Ndaikatuveimako
nde reikóvo kiririhápe
Upeichaháre che mbarakápe romoñe’ẽ
Ne
buenaite ha’ éne sencilla rasa ne amable
Ndeicha
iporᾶva ikatu yvýpe mba’e oime
Nde
guata koni nde rete kyryi che mopirĩmba che mo kangýete
Ha
che korasõ añandu ipirĩ hi’agui mitᾶicha roisu’upáite.
Mayma
ouva ñemomorᾶtaha ja aikuaáma
Ha oponderata
la nde belleza enteróve
Che
ajeruréva ndeve mi vida con todo el alma
Che
rayhúmina Oleariénse cheve añoite
Anichene
oime che kebrento rante ra’e Ñandejára ndeve nembou
Rohetuseminte
pe nde syvápe ha nde jyva ari ta che kunu’ũ.
Letra y música: Gerónimo Román
TRASGANADO
KACHAKA
Pemañamína lomitᾶ pe amo ja oúma
pe ijargel etéva fiesta hápe akokuehe
Peikuaámipa
ichupe la oje’éva
Trasganado
si ohohápente omone
Omoneko
ohohápe trasganado
Ñama’ẽramo
heseko ñambyasy
Sapy’ante
policiandie ojotoparõ
kalavoso
koa ohóta ombopoty
Trasganado
trasganado
si ha’eningo ohohápente omone
Trasganado
trasganado
si ha’eningo ohohápente omone
Omoneko
ohohape trasganado
Ñama’ẽramo
heséko ñambyasy
Cantinero
ichugui okyhyjepáma
Cada
fiesta tuiháicha je odeve
Naimarkai
omboy’u oúva laja
Ha’ete
umi camello akanundu
Ha’éte
irradiador mba’e ikuáva
Ohupi
temperatura ombopupu
Trasganado
trasganado
Si
ha’eningo ohohápente omone
Trasganado
trasganado
Si
ha’eningo ohohápente omone
LETRA Y MUSICA DE GERONIMO
ROMAN
CHE SILLA’IPE OTRO OGUAPY
POLKA
Yvate
vegui ho’a yvýpe la che deseo
Ha
iporᾶvengo aju hagueichante ahajey
suerte
jey katungo apilla pya’e nde secreto
naimeijavémbo
che silla’ípe otro oguapy
Ma’erᾶ
anegata che rohayhu va’ekue enseriohápe
Ni
gua’uhápe naha’ᾶroi ko’ᾶva mba’e
Che
sorprende ha nde ave upeicha avéi erene
Ne
mala suerte che dia yetépe aju aĝuahẽ
Pero
ko’áĝa la che heguirõ nde piro’ýta
Pomombovýta
si oreretámango ndehégui
vyrorei
ha’e mba’ekuére che chepochýta
ilajaỹva
opaichágua ko yvy’ári oĩ
LETRA Y MUSICA GERONIMO ROMAN
CELULAR OPARÕ
aikuaséminte
mba’épa oikone celular oparõ
porque
ko aparato tekove maymáva jarekópaite
hi’
a chendive pa calcula mi avei ko kaso
celular
oparõ pa oñe tranka ñanderekove
ñe’ẽmbyryíha
ojapo ivaíva ha japo iporᾶva
ombo
pya’epáva ñanderekóvepe entero mba’ e
mombyry
guive ñañomongeta aiĝui eteronguaicha
ha
pè jaikuaávandi ngo por mensaje idegustove
--------------------------------------------------
ja
pukama hina oguereko’ỹva upe celulare
ha
umi oguerekóva katu ndorekoirõ saldo repyrᾶ
oha’ᾶ
ambokua itio ijabuela térᾶ ikichihápe
si
amo ipahápe celular sin saldo rei jaipóta
mba’épa
oikóne celular ronguaicha biblia ja leerõ
jareko
paiterõ tre cuatro avei mayma tekove
jake
ajaite ñe’ẽmbyry hágui jaipe’a itiempo
ha
japayhágue ja poko hese jovasa rangue
-----------------------------------------------
Che
ndaaprovai hina celular ome’ẽ provecho
he taite mba’eko ifacil ñandeve upeicha rupi
jake
mbo’y vemi ñamensajea jajapo proyecto
upéicha
javeko ñande saldo parõ nda’igustoimi
jarekorõ
acceso upe internet pe katu igusto véma
jajapo
paitéva ñande gustamíva péva avei
ñane
mopirĩ ko modernidad tiempo oĝuahẽva
chente
ko ha’eva ko’ᾶva oparõ mba’epa oikomi
PRINCESO
Ñane
sorprende ya hecha ouhina oñokuᾶre
Oyogua
kuñame iñe’ẽ ha imolde sai ajuavy
Ko
aña ra’y omoti ivecino ha ivalleguápe
Oñemo
marcante chupe princeso ha ovy’a syry
………………………………………………..
Aponderaiteva’ekue
anatomico kolalére
Nimbo
por pedido ava ojejapo hina raka’e
Oimbo
ra’e ᾶva la ohaihúva lo que es la vida
Rasa
opreferiva téra la oipurúva princeso ra’e
………………………………………………..
Princeso
ko’aĝa ñane avanza oĩ oĩmeháme
Ñemba’a
pohápe téra reiko háre katueete ejuhu
Princeso
puahu katu ikonocido no ñecontrolaire
I gesto
iguatápe ojedepila a áva oipuru
…………………………………………………
Ha
oĩ princeso itujapiróma ha ndo hechaukainte
Rasa
iformidable amigo porᾶ nda’e upeichágua
Ko
mundo apu’a itujama ohóvo ha ñande desastre
Ñañe
controlaque ani en princesa ñañetransforma
Geronimo Román
Romoñe’ẽta
che gustoitépe
Romoñe’ẽta
che gustoitépe, ha’e che suertente tagosa
Añapymiko
vy’a apytepe atopámi che gustopégua
Aĝa
aroviama refrán he’iva neirũrame ñasẽntéha
Ndeko
ha’e hina morenita kuña juky che rekovesᾶ
Nde
ropeante amoñe’ẽvo ipochyse va’erᾶ nderesa
Nde
tyvytápe katu amboykerõ ikatuetente ojepicha
Nde pukavynteko
che consuelo ha mokõive nde ratypykua
Nerembémi
aipyte javerõ yvagaitépe ajetopa
Nde
rekoverehe che aguaráva nda hetaveimagui ndeichagua
Imborayhu
he’e asukáva ha oipurúva sinceridad
Che rekovépe nde la alegría ne kunu’ũnteko che pohᾶ
Akalkulanteko
che Maria nde che costilla pehengueha.
Ndaipori
otra ndeicha ahayhúva, pende kuerpito kyrỹi asy
Héta
ymami che kebrantáva peina ko’aĝa ajapichy
Ne
akaranguépe añeñuáva ani akaitei ni che roy
Che
nderehe añekontentáma che angᾶ jára kuña juky.
Letra y música: Gerónimo Román
Leonardo
González Armoa
Ko
karai Leonardo heñoi petei ára papoapy
jave jasyteime peteĩsuporundysapoteĩpapokõi jave(18 -01-1967) táva San lazaro yvyvo
concepciónpe ysyry Paraguay rembe’ýpe
Omombe’u
ko karai ituva oguahẽvo reyes
ombojopoiva’erᾶ chupe mbaraka gua’u
ojapo ko karai yvyragui ha omosa inimbope ha ombo’e chupe ombopu haĝua
upeicha ára ha ára , he’i chupe
rembopukuaavóve omboguejýta ndeve che mbaraka ha’e oguerekóva iñongatupy ani
ombyai chugui ombopukua’ỹva, ombopukuaávo katu omboguejy cheve pe ha’etéva ha
ára ha ára oñembokatupyry ko mba’épe
Mbo’eharakuéra
ombopu ha ombopurahéi chupe katuete aty oĩhápe ha iñyrunguéra omomba’eguasu hembiapo
Voi
guive imítame ojegueraha mombyry mbyry ombopu ha opurahéi haĝua ojeguerohory
oho hápe
Upei
ituva ojapo petei aty hogayguakuéra ndive omoñepyrŨ haĝua ñoha’anga(teatro) upepe ko mitakaria’y
ojapo opaichagua tembiapo, oha’ᾶnga oivevápe ha katu oñemboty aja pe telón
oñembosakoi haĝua ambue mombe’upy ñemboja’o ha’e osẽ ombopu ha opurahéi inyrũguéra oñebosakoi aja upéva oiko táva San
Lazaropegueteri
Peteĩsu porundysa
poapyparundýpe(1984)ituvakuérandive oje’oi ohekávo jeikoporᾶ ou táva
campo 9pe ikatu haguaicha mburuvicha kuéra ohecha hembiapokuéra ha oipytyvõ ko
karaipe osẽ haĝua tenonde upeicha oiko ha morõ maváve mburuvicha ndohechai chupekuéra,
Upei
Leonardo ombosakoi purahéi Paraguai mbaraka ha arpape ojuhumarõ hapicha ha’eichágua peteĩ joyke’y hérajopýva Salas ‘hendivekuéra ombopu
, opurahéi joyvýpe ha ambue purahéirekópe avei ombojopy opaichagua purahéipe
herakuera “Los Trinfadores de Campo 9”
omyaka karai Crispin Brites Candia
Uperire
minte ombosako’íma hikuái peteĩ aty’i’ ipuva ñariryiméma ha katu ohoramo jepe
oparupiete omyaka Leonardo ndaikatui osẽ
tenonde ha’ekuéra oipota haicha ha ombosako’i oho Argentinápe ohekávo jeiko
porᾶ ha katu upei oujey Paraguaípe opytachugui iñeirũ mbohapy
oñembyaty jey ipenguekuérandive ha’eva Dionicio,Elvio Ana , O,scar peteĩmi oĩ hendivekuéra ndahahéiva
hogayguakuéra herava Mariano ohekávo tape imba’ekuape ĝuarᾶ, ojapo héta
gravaciónma ,ova Chakópe upepe ojapo
peteĩ jerokyrenda ha omba’apo umi
tapicha ojekuaáva ñarỹryĩme ndive ha upeicha
harupi ko’ᾶ tekove ogueraha chupekuéra ojehecha haĝua avei ñarỹryĩme upeguive ojekuaa hikuái ha katu angaitépeve omba’apo hikuai oho
oparupiete ña ne retᾶ ha tetᾶ ambuepe,oguenohẽ
avei hikuái pe mba’e oñemomba’e guasuetéva ha’éva ” Disco de Oro” ary 2004 pe, ko’aga ko karai oi registrado APA pe (Autores
Paraguayos Asociado) avei A. I. E pe
he’iseva( Autores Interpretes y Ejecutantes) ,
ha oguereko henonderᾶme ojapovévo gravación ña neretᾶmegua purahéi ha’éva
polca
Grabación ojapomáva Réra
Los sorzales triunfadores de Campo 9
The
fenders
ü A
todo ritmo
ü A
mover el Esqueleto
ü Pídeme
la Luna
ü Papel
de La Calle
ü Por
Siempre te Amare
ü Serie
Especial
ü Cheko
Chembegue pero Che Seguro
ü 15
Aniversario
ü Te
Amare hasta la Muerte
ü Te
Amo para Siempre (Disco de oro)
ü Dos
Exitoso Décadas
ü El
Orgullo de Campo 9
ü Mensaje
Equivocado
ü Nde
Reviro’o atᾶ’i asy
ü No mas
Bolero
ÑE’EPOTY
OHAI VA'EKUE
TE AMO PARA SIEMPRE
sabes
que te amo de verdad
sabes que te amo para siempre no
puedo borrarte de mi mente
es que te amo locamente es que te amo de verdad
………………………………………………………………………………………
sabes que te amo de verdad sabes
que te amo para siempre
te
he de querer hasta la muerte
es que te amo locamente es que te amo de verdad ……………………………………………………………………………………….
noooo no voy a olvidarte jamás
aunque pase
mucho tiempo ya no podía vivir sin ti
noooo no voy a olvidarte jamás aunque
pase mucho tiempo ya no podía vivir sin ti
letra y música Leonardo gonzalez
armoa
AMANDOTE
KACHAKA
Amandote quiero vivir
amandote quiero morir
Por que solo tu eres
la mejor que tengo en mi corazon
Mi unica razon
que para ti
solo vivo y solo por ti suspiro joya de mi amor
……………………………………………………………………………………………..
Me
muero por ti
Si
un dia no te veo ya no se ni lo que siento porque extraño tu calor
Y
cuando estoy contigo amor
Yo
me siento muy feliz por eso te digo a ti contigo me quedo yo
…………………………………………………………………………………………….
Porque
estoy enamorado de de tu forma y tu figura
Y de
tu linda sonrisa no me olvidare jamas
Los
besos de tu boquita son mas dulce cada dia
Siento
calma con tus besos cuando hacemos el amor
…………………………………………………………………………………………….
Me muero por ti
Si
un dia no te veo ya no se ni lo que siento porque extraño tu calor
Y
cuando estoy contigo amor
Yo
me siento muy feliz por eso te digo a ti contigo me quedo yo
…………………………………………………………………………………………….
Porque
estoy enamorado de de tu forma y tu figura
Y de
tu linda sonrisa no me olvidare jamas
Los
besos de tu boquita son mas dulce cada dia
Siento
calma con tus besos cuando hacemos el amor
Me engañaste porque Cuando
estas con el será que no pensaste en mi
cuando te
abraza y te besa y te acaricias frente a mi
tu sabes que me lastima es un golpe al corazón es
una herida de amor que crueldad la tuya
no esperaba esta traición …………………………………………………..
me engañaste porque me dices mentira
me
lastima el alma entera y no te puedo olvidar
me engañaste porque porque me engañaste
me lastima el alma entera y no te puedo olvidar
…………………………………………………….
Cuando estas con el será que no pensaste en mi cuando
te abraza y te besa y te acaricias frente a mi
tu sabes que me lastima es un golpe al corazón
es una herida de amor que crueldad la tuya
no esperaba esta traición
…………………………………………………..
me engañaste porque me dices
mentira
me lastima el alma entera y no te puedo olvidar
me
engañaste porque porque me engañaste
me lastima el alma entera y no te puedo olvidar Leonardo
gonzalez (2006 )
2003 Corazón en contra mano
desconsolado triste y solo me has dejado
sin importarte cuanto te amo vida mía
desesperado
hoy te busco en mi agonía
lo ha masacrado traicionando al corazón ………………………………………………………
me dejaste mal parado en el camino y
en contramano en peligro esta mi vida
pues sin ti no es vida el que yo tengo
en contramano lo has dejado al corazón
……………………………………………….
desconsolado triste y solo me has dejado
sin
importarte cuanto te amo vida mía
desesperado hoy te busco en mi agonía
lo ha masacrado traicionando al corazón
……………………………………………………… me
dejaste mal parado en el camino
y en contramano en peligro
esta mi vida
pues sin ti no es vida el que yo tengo
en
contramano lo has dejado al corazón
Leonardo González Armoa
La supremacía
Muy lejos de ti me encuentro asunción que
con emoción me acuerdo de ti
en cual yo te ofrendo esta inspiración
la sublime esencia de mi hondo sentir
……………………………………………………
o mi continente América india
que
con alegría hoy tu corazón
que en cada acción late melodía cual
supremacía eres tu asunción
cual supremacía eres tu
asunción
…………………………………………………….
En
cada existir siempre hay una madre
tan tierna y afable como la eres tú
y
en cual plenitud de cada ciudades
tu
eres la madre de americe del sur
tu eres la madre de americe del sur ………………………………………………………
o mi continente América india
que con alegría hoy tu corazón
que
en cada acción late melodía
cual supremacía eres tu asunción cual
supremacía eres tu asunción
año 1985
letra y música de Leonardo González polka
canción
Corazón roto
Me
has roto el corazón y el alma en mil pedazos
pero es que tu ni te imaginas el dolor que me has causado y
por otro me has cambiado sin pensar ni valorar
lo mucho que te amado …………………………………………………………………..
dime lo dios quiero saber como olvidar a la que amado tanto dame fuerza al
corazón y has me olvidar
este amor infiel
…………………………………………………………..
Me has roto el corazón y el alma en mil pedazos
pero es que tu ni te imaginas el dolor que me has causado
y por otro me has cambiado sin pensar ni valorar
lo mucho que te amado
………………………………………………………………….. dime
lo dios quiero saber como olvidar a la que amado tanto
dame fuerza al corazón y has me olvidar este
amor infiel
Leonardo González Armoa (2001)
2006 Perdóname
hoy vengo a pedirte perdón y a pedir por favor comprendo
te causo dolor perro no me ignores
amor
………………………………………………… estoy
desesperado triste y solo ya sin ti
estoy con ansias
locas de tu boca a besar
paso las noches sin dormir pensando en ti ……………………………………………….
hoy vengo a pedirte
perdón y a pedir por favor
comprendo te causo dolor perro
no me ignores amor …………………………………………………
estoy desesperado triste y solo ya sin ti estoy
con ansias locas de tu boca a besar
paso las noches
sin dormir pensando en ti
Y ESTA VA PARA TODAS LAS
MADRES PARAGUAYA
Que por el bienestar de su familia
y por falta de trabajo en el
pais tubo que enmigrar
Pero ha de llegar el tiempo en que junto
a su madre y a su hija
y en su paraguay tan querido vuelva a disfrutar
……………………………………………………..
La niña no para de llorar
Por su madre que tan lejos esta
Trabajando día y noche esta allá
Pa que a su hija no le falte na
……………………………………………………..
Cada vez que ve un avión en vuelo
La niña pide por su mama
Tan pequeña nunca entenderá
Que su madre por ella esta allá
……………………………………………………..
La niñita siempre llorara
Por su
madre que tan lejos esta
Que le falta el calor de mama
Que se hueco Nadie llenara
Leonardo
González Armoa
PICHO
BRAZILERO
Naiporᾶvéimai
la ñande juego ymaguareicha ko’aga ĝuarᾶ
Jugador
yva nde remoigégui ya ndoikoveimai juego porᾶ
Iporᾶvente
ñañecalma ndaikatuvéimai ñañoturna
Pe
henda’ymengo jahugarõ hasývoi ñagana haĝua
………………………………………………………………………..
Cheko
ambuasy ko’a oyehuva ñaimoa yva ko oyepasa
Nde
ya iperõmbáma upe ne kanchita ndaigustovéimai pýpe jajuga
Oikua’ỹva
he’i ojúpe jahapaitéke entero vete
Causare
usa picho brazilero la nde pelota rehundiéte
…………………………………………………………………………..
Che
apuka va’erᾶ che rire guarére oimo’ava’erᾶ nde resẽporᾶ
Nde
ya reme’ẽma ne akᾶme gusto hasyma voi regana jagua
Upeváre
che ha’e che jupe ikuentaitevente ajeretira
Ahatante
che ajeporeka ikatu che perdida arekupera
No te olvidare
hoy me dices que te vas
y
yo llorando te dije no
ya lo vez me estoy
muriendo de pena
será que no te he dado suficiente amor o
tal vez pues se te ha borrado el amor
……………………………………………..
que te vaya bien esa es tu decisión
yo no
lograre de mi pecho arrancar
tanto extrañare esos besos de
amor
estés
en donde estés quiero que sepas no te
olvidare
…………………………………….
que
te vaya bien esa es tu decisión
yo no lograre de mi pecho arrancar
tanto extrañare esos besos de
amor
estés en donde
estés quiero que sepas no te olvidare
Leonardo
González Armoa( 2006)
ANEXO
No hay comentarios:
Publicar un comentario